Slaný proces
Slaný proces je historicky prvý kopírovací proces založený na citlivosti halogenidových solí striebra na svetlo. Používal ho už Talbot v roku 1839. Fotografická technika kalotypia (= krásny obrázok) bola už technikou typu negatív – pozitív a mala teda dve fázy: zhotovenie papierového negatívu a jeho následné prekopírovanie na papierový pozitív.
Kalotypia sa najviac používala v rokoch 1840 až 1855 súbežne s dagerotypiou, oproti nej však mala tú výhodu, že umožňovala zhotoviť z negatívu viac obrázkov. Názov kalotypia označuje proces ako celok, teda zhotovenie negatívu a jeho prekopírovanie slaným procesom na pozitív.
Slaný proces znamená len druhú fázu celého procesu, teda techniku kopírovania negatívu, výrobu pozitívnej kópie.
Tento proces je celkom jednoduchý. List papiera sa namočí alebo potrie roztokom chloridu sodného a po usušení sa scitliví nanesením roztokom dusičnanu strieborného. Dusičnan strieborný reaguje s chloridom sodným na chlorid strieborný, ktorý je už dostatočne citlivý na svetlo na účely kopírovania. Vzniknutý obraz je väčšinou hnedej farby s odtieňom do červena. Konkrétny odtieň závisí od použitého papiera, spôsobu jeho lepenia a variantu receptu.
Van Dyke
Priamo kopírujúci proces, ktorý má relatívne veľmi jednoduchý chemický základ, nie je zložitý ani prácny a možno ho ľahko realizovať aj v jednoduchých podmienkach, získal v anglicky písanej literatúre označenie Van Dyke Brownprint alebo Sepiaprint (niekedy len Van Dyke alebo Brownpint). Svojím princípom patrí medzi kopírovacie procesy založené na citlivosti železitých solí na svetlo. Scitlivovací roztok obsahuje citran železito-amónny, dusičnan strieborný a kyselinu vínnu.
Základný princíp opísal už John Hershel v súvislosti a argentotypiou, kyanotypiou a chrysotypiou v roku 1842, podrobnejšie ho však rozpracoval až Dr. Nicol, ktorý ho nechal patentovať ako kallitypiu v roku 1889.
Pri technike slaného papiera sa vraciame na úplný začiatok fotografie na prelome 30. a 40. rokov 19. storočia, do doby Williama Henry Fox Talbota. Technika nás vráti ku koreňom fotografie, aj keď budeme kombinovať technológie 21. storočia (digitálny negatív) a pozitív technikou 19. storočí. Technika je založená na citlivosti strieborných solí na svetlo.
Pri technike Van Dyke budeme kombinovať citlivosť železitých a strieborných solí na svetlo – základom pre nás bude opäť digitálny negatív.
Obe techniky sú realizovateľné bez tmavej komory, len v zatienenej miestnosti v domácich podmienkach.
Kurz je plánovaný v čase od 10.00 do 18.00 s obedovou prestávkou okolo 13.00.
Viac info o lektorovi: https://nfoto.cz/